reklama

Doplnenie neuplných a nesprávných informácii

Bloger Matej Hlôška na stránke hloska.blog.sme.sk na prelome marca a apríla zverejnil sériu blogov o činnosti Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti IT. Na základe neúplných, nesprávnych, respektíve z kontextu vytrhnutých informácii, vyvodil závery, ktoré nezodpovedajú realite

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zverejňovanie informácii je výborný nástroj na kontrolu, ale predpokladá aspoň snahu o objektivitu, prípadne aspoň snahu o získanie všetkých potrebných údajov k vytvoreniu záverov, a tu sa budem snažiť pár potrebných faktov doplniť.

Drahá tlačiareň?

Jeden príklad za všetky. Autor tvrdí, že sa v rezorte nakúpila tlačiareň za 1957,20 eura, hoci na internetovom obchode je možné ju kúpiť o iba za 1656 eur. „Všetko v súlade so zákonom, internými predpismi, ibaže v rozpore so zdravým rozumom,“ glosuje bloger.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najprv úvodná poznámka. Aj keď by to bolo možno ľahšie, zákon jednoducho neumožňuje ministerstvu ani súdu priamo nakupovať na internetovom obchode, ale musí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Teraz k faktom. Spomínaná tlačiareň bola kupovaná s rozšírenou zárukou Next Business Day na dva roky. Ide o štandardnú službu, ktorá sa dá nakúpiť aj na spomínanom internetovom obchode a zabezpečuje servis tlačiarne do nasledujúceho pracovného dňa. Konkrétna tlačiareň je určená na podateľňu súdu, a je tak zaradená medzi kritické komponenty, ktorých výpadok ohrozuje činnosť súdu. 

Ak by sa kupovala trojročná rozšírená záruka, tak by cena na internete bola 2 120,90 € čiže o 163,70drahšie ako obstaral súd. Keďže cenu pre dvojročnú záruku konkrétny obchod neuvádza, dá sa aspoň odhadnúť ako 2/3 ceny trojročnej záruky Cena tlačiarne na internetovom obchode je potom  1 966,04 eura. To znamená, že krajský súd nekúpil tlačiareň zhruba o tristo eur drahšie, ako uvádza bloger, ale o 8,84 eura lacnejšie ako je ponuka na internetovom obchode. Mimochodom, internetový obchod na rozdiel od tých firiem, ktoré predložili ponuky, pri predaji nemá žiadne náklady s administratívou spojenou s verejným obstarávaním. Ministerstvo aj dodávateľské firmy tieto náklady majú – každý nákup si vyžaduje naozaj množstvo „človekohodín“ vynaložených na administratívny proces či už zo strany obstarávania alebo dodávateľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bloger takisto chybne tvrdil, že túto tlačiareň kupovalo ministerstvo, hoci v skutočnosti išlo o nákup súdu. Napriek tomu, tento rok nakupovalo iné tlačiarne aj ministerstvo (Zmluva o nákupe tlačiarne). Cena jednej tlačiarne kúpenej ministerstvom bola 3 840 eur. V tomto prípade nešlo o kritický komponent a tak bol kúpený bez rozšírenej záruky. Cena na internetovom obchode je pre rovnaký typ 3 848.60 eura Ministerstvo tak kúpilo o 8,6 eura lacnejšie ako na uvedenom internetovom obchode. Oba prípady dokazujú, že tak ministerstvo ako aj súdy postupovali spomínaných prípadoch nielen podľa zákona, ale aj maximálne hospodárne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naozaj sa zahmlieva?

V blogu zazneli aj obvinenia z úmyselného zahmlievania či nezverejňovania dokumentov. Preto trochu vysvetľovania:

Zmluvy sa v štátnej správe uzatvárajú na dobu určitú, a každé predlženie sa rieši samostatným dodatkom, ktorý je znovu na dobu určitú. A rovnako, ak dôjde k zmenám napríklad v metodike účtovania, uzatvára sa dodatok, ktorý to rieši. Dodatky k zmluvám sú zverejňované podobne ako zmluvy na portáli MS SR a tiež v centrálnom registri zmlúv. Okrem toho sú na portáli MS SR zverejňované aj faktúry a objednávky. Zatiaľ však neexistuje centrálny register faktúr a objednávok a tak pochopiteľne sa tieto nedajú nájsť na centrálnom registri zmlúv (CRZ). Nie je to teda „porozhadzovanie“ dokumentov na portáloch ale dôsledok zákona kde zmluvy sú centrálne zverejňované a ďalšie dokumenty nie. Preto centrálne zverejňujeme tieto dokumenty a rovnako plánujem zverejňovať viac údajov, dnes však ide o manuálnu a pomerne pracnú činnosť. Zastaraný účtovný systém a zákon na ochranu osobných údajov znamenajú že všetky dokumenty musia pracovníci ručne skenovať, anonymizovať osobné údaje a následne publikovať

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade účtovného softvéru SUP si bloger zamenil inštitút rokovacieho konania bez zverejnenia s limitom pre zákazky s nízkou hodnotou (10 000 eur). Servisné zmluvy na software, ktorý vyžaduje autorské zásahy, sa riešia pri obstarávaní rokovacím konaním bez zverejnenia, čo je napríklad aj prípad účtovného software SUP. Na tento postup musia byť splnené zákonne podmienky, v tomto prípade okrem autorských práv aj skutočnosť, že na Slovensku nie je iná firma, ktorá dokáže takéto zásahy uskutočniť. Preto napríklad podozrenie, že v takomto prípade môže isť o obchádzanie zákona, je založené len na podobnosti sumy s limitom pre zákazky s nízkou hodnotou.

Cesta do praveku

Pokiaľ ide o „cestu do praveku“ s ekonomickým systémom SUP, tu skutočne ide o vážny problém, ktorý sa neúspešne snažilo riešiť niekoľko predchádzajúcich ministrov. Je pravda, že práca so starými disketami a systémom na báze DOS nepatrí do tohto tisícročia. Preto bol pripravený projekt pod názvom KISEP a vlani k nemu prebiehalo obstarávanie, ktoré však bolo zrušené rozhodnutím ÚVO (LINK). V rámci nekonečného príbehu obmeny ekonomického softvéru išlo už o piate zrušenie. Podklady pre súťaž sú opravené v zmysle tohto rozhodnutia a súťaž bude opätovne spustená s predpokladom nasadenia do prevádzky k 1. januáru 2014.

A k lenivosti IT administrátorov

Bloger obvinil ministerstvo že na bežné administrátorské zásahy objednáva drahú firmu miesto toho aby to zabezpečili vlastnými pracovníkmi. 

Ako vyplýva zo zmluvy s DWC ktorá bola uzavretá dávno v minulosti, tak za práce do rozsahu 24 hodín mesačne ministerstvo neplatí. A tak aj tu sa snažíme o efektívnosť a pokiaľ nepotrebujeme napríklad školenia alebo iné práce, tak v tomto rozsahu objednávame aj administratívne úkony, práve pre jej výhodnosť. 

Nekorektné informácie

V zatiaľ najnovšom blogu Matej Hlôška obvinil ministerstvo z „drzých a nebezpečných praktík“. Skutočnosť je však iná. Spomínaná vstupná analýza rizík a platforma UTM sú dve nesúvisiace veci, ktoré bloger bez akejkoľvek logiky spojil do jedného celku a vyvodil z nich konšpiračné závery o bezpečnostnom riziku.

K vstupnej analýze rizík: Cieľom zadania a práce v žiadnom prípade nebolo vykonať detailnú analýzu rizík, keďže takáto analýza sa určite nedá vykonať v danom čase a ani v danom rozsahu finančného plnenia. Jej cieľom bolo na základe zberu informácii cez focusové skupiny pripraviť podklad pre plán zlepšovania bezpečnosti v tomto roku, získať metodiku ohodnocovania rizík, identifikovať a odporučiť postup, v ktorom budú hrozby následne detailne analyzované a vytvoriť odporučenia pre vybrané oblasti. V tomto rozsahu sme v danom časovom rámci získali požadovanú analýzu v kvalite, ako sme žiadali.

Pokiaľ ide o spomínanú platformu UTM, treba pripomenúť, že koncom roka na ministerstve skončila platnosť dovtedy platných licencii prevádzkovaného riešenia. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nebolo možné zakúpiť ďalšie licencie v objeme cca 450 tisíc eur. Predmetom zmluvy v rámci „drzých a nebezpečných praktík“ tak bolo riešenie dočasného zabezpečenie mailovej a internetovej komunikácie pre rezort justície. Zároveň na základe monitoringu budú pripravené podklady pre verejnú súťaž, ktorej cieľom je vysúťažiť dlhodobé riešenie za finančných podmienok, ktoré sú k dispozícii. Nejde teda o realizáciu doporučení z analýzy, len o zabezpečenie prevádzky. Mimochodom, vzhľadom na fakt, že dočasne sú využívané trial licencie, tak došlo k úspore cca 60 tis. eur. Nejde však o režim, ktorý je možné využívať dlhodobo.

Pravdou je, že ministerstvo má obmedzené zdroje na financovanie informačných systémov a musíme sa maximálne snažiť, aby všetko fungovalo tak, ako má. A zverejňujeme informácie aj preto aby verejnosť mala kontrolu nad používaním verejných zdrojov a pomohla tak pri zlepšovaní efektívnosti. A tak v snahe zverejňovať viac a aktuálnejších údajov budeme pokračovať, budeme sa snažiť aj plne využiť potenciál crowdsourcingu a preto mám snahu len doplniť chýbajúce informácie, pretože samotnú snahu hľadať neefektívnosť oceňujem, len to chce viac práce na oboch stranách. 

Vladimir Ivantyšyn

Vladimir Ivantyšyn

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne riaditeľ Sekcie informatiky a projektového riadenia MS SR. Bývalý riaditeľ kongresu ITAPA. Aktívne sa zaoberám informatizáciou a egovernmentom od roku 2002. Pred týmto obdobím som ako informatik a projektový manažér pôsobil v súkromnom sektore na veľkých projektov v súkromnej sfére. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu